Riešenie otázky zodpovednosti rozhodcov sa pohybuje medzi kolidujúcimi prioritami zmluvnej zodpovednosti a sudcovskej imunity. Rozhodcovia majú dvojakú úlohu – jednak ako poskytovatelia služieb najatí a platení stranami sporu, jednak ako orgán vykonávajúci spravodlivosť. Niektorí preto argumentujú v prospech imunity rozhodcov v zmysle zbavenia sa zodpovednosti, a to z dôvodu „postavenia“ rozhodcu ako „kvázi-súdneho“ orgánu; iní takú imunitu odmietajú s odvolaním sa na koncept zmluvnej zodpovednosti. Článok najprv ponúka načrtnutie súčasného poňatia zodpovednosti rozhodcu podľa pravidiel rôznych rozhodcovských inštitúcií a podľa právnych predpisov mnohých krajín patriacich buď do oblasti common law, alebo, naopak, do sféry kontinentálneho práva (civil law). Príspevok následne rozvíja vlastné stanovisko autorov, čo sa týka zodpovednosti rozhodcov, ktoré prihliada ako k zmluvnej teórii, tak k teórii, ktorá vychádza zo „sudcovskej funkcie“ rozhodcov. Podľa názoru autorov je potrebné vylúčiť zodpovednosť rozhodcov za bežnú nedbalosť pri vydávaní rozhodnutí, a to z dôvodu nutnosti ochrany rozhodcovskej nezávislosti. No nad rámec procesu rozhodovania ako takého (a v prípadoch úmyselného zavinenia) platí, že povaha práce rozhodcu, teda poskytovania služby, si zásadne vyžaduje neobmedzenú zodpovednosť na strane rozhodcu za akékoľvek zavinené konanie.